Výstava prezentuje všetky časové obdobia staroegyptskej civilizácie od čias zjednotenia Egypta panovníkom Narmerom, cez pyramídy – veľkolepé príbytky večnosti týčiace sa v piesku, najkrajšou ženou staroveku – Nefertiti, pokladmi panovníka Tutanchamona, až po Ptolemaiovské obdobie, kedy Rímska ríša ukončila jednu etapu egyptských dejín.
Zámok v Holešove 2023
Hoci slávne pamiatky starovekého Egypta, kráľovstva faraónov, vznikli pred tisíckami rokov, zaujímajú a udivujú nás dodnes. Impozantné výtvory ako sfinga, pyramídy, hrobky v Údolí kráľov a veľkolepé chrámy v Luxore a Karnaku sú dôkazom vyspelosti a moci tejto civilizácie. Rozprávkové poklady z Tutanchamonovej hrobky sú zasa svedectvom jej výraznej kultúrnej bohatosti. Od zjednotenia Egypta v roku 3100 pred n. l. sa táto krajina pod vládou faraónov stala neprekonateľnou ekonomickou a kultúrnou mocnosťou, ktorá pretrvala ďalších vyše 3000 rokov. Dva najväčšie zdroje života boli slnko a rieka Níl. Veľké nánosy bahna čo ostali po pravidelných záplavách, ponúkali úrodnú pôdu, ktorá bola prínosom pre poľnohospodárstvo. Egypťania zo všetkých tried sa tešili pozemskému životu a vzhliadali k polobožskému panovníkovi, ktorý bol prostredníkom medzi nimi a bohmi, aby dosiahli harmóniu vo vesmíre a zaručili si blahobyt v ďalšom živote. Smrteľný svet bol blahodarný, lebo bol vstupom do nádherného posmrtného života. Panovník po smrti získal miesto medzi bohmi a Egypťania zo srdca – ktorým slúžili panovníkovi – verili, že keď naplnia svoju predurčenú úlohu na zemi, aj im sa po smrti dostane nekonečnej radosti. Egypťania vynikali v oblasti ako matematika, staviteľstvo, medicína, anatómia a astronómia: poklady objavené v kráľovských hrobkách sú zasa dôkazom rozvinutej remeselnej výroby. Popri vede sa Egypťania venovali aj mágii a poverám, ktorým sa snažili vysvetliť svet, rozumieť mu a naplniť svoje prikázané bytie.
